10 významných zmien v dani z príjmov od roku 2017
1. Paušálne výdavky pre živnostníkov, iných podnikateľov a samostatne zárobkovo činné osoby sa zvýšia. Percentuálna sadzba porastie zo 40 % na 60 %, zruší sa mesačný limit (420 eur) a zavedie sa jednotný ročný limit 20 000 eur. K paušálnym výdavkom bude možné pripočítať zaplatené odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Nové pravidlá sa uplatnia prvýkrát v daňovom priznaní za rok 2017, ktoré sa bude podávať v roku 2018.
2. Sadzba dane z príjmov pre právnické osoby (napr. s.r.o., akciové spoločnosti) klesne z 22 % na 21 %. Nižšiu sadzbu dane budú môcť firmy a iné právnické osoby použiť najskôr za zdaňovacie obdobie, ktoré začne 1.1.2017 a neskôr, napríklad za rok 2017.
3. Za rok 2017 a zdaňovacie obdobie končiace v roku 2018 sa daňové licencie budú platiť posledný raz. O rozdiely zaplatených daňových licencií, ktoré budú prevyšovať sumu daňovej povinnosti bude možné v budúcnosti znížiť daňovú povinnosť, ktorá bude prevyšovať sumu daňovej licencie, ktorá by sa potenciálne uplatnila v danom roku (i keď budú zrušené).
4. Podiely na zisku (dividendy) vyplatené vybraným fyzickým osobám (napr. spoločníkom, konateľom) sa budú zdaňovať. Rozhodujúce je účtovné obdobie, za ktoré sa rozdeľovaný zisk dosiahol. Zdaňovať sa budú dividendy vyplatené zo zisku dosiahnutého za účtovné obdobie, ktoré začne 1.1.2017 a neskôr, napríklad za dividendy zo zisku za rok 2017 vyplatené v roku 2018. Pri vyplatení dividend v SR sa použije sadzba dane 7 %, pričom vyplatené dividendy sa zdania zrážkou. Obchodná spoločnosť alebo družstvo už vyplatí zdanené dividendy a zrážkovú daň odvedie daňovému úradu.
5. Podiely na likvidačnom zostatku sa budú zdaňovať pri ich vyplatení zrážkou vo výške 7 %. Zdaneniu budú likvidačné zostatky podliehať len v prípade, ak likvidácia začne 1.1.2017 a neskôr. Súčasne bude platiť, že zdaňovať sa bude len kladný rozdiel medzi sumou likvidačného zostatku a splateného vkladu (napr. peňažného vkladu pri založení s.r.o.). Ak bude likvidačný zostatok nižší ako suma splateného vkladu, zdaňovať sa nebude a vyplatí sa celkovej výške.
6. Pri hnuteľnej veci a nehnuteľnosti vypožičanej na základe zmluvy o výpožičke nebude možné uplatniť daňové náklady (výdavky) na jej technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie, okrem nákladov (výdavkov) na energie vynaložené v súvislosti s užívaním. Toto ustanovenie sa uplatní prvýkrát za zdaňovacie obdobia, ktoré začnú 1.1.2017 a neskôr.
7. Rozšíri sa okruh osôb, ktoré sa považujú za závislé osoby, čím dôjde k zvýšeniu počtu subjektov, na ktoré sa bude vzťahovať transferové oceňovanie (napr. musia mať vyhotovenú dokumentáciu k transferovému oceňovaniu). Závislé osoby budú napríklad aj firmy dvoch blízkych osôb – predovšetkým rodinných príslušníkov (napr. manželov, otca a syna). Personálne prepojené (napr. prostredníctvom členov štatutárnych orgánov) nebudú len podnikateľské subjekty, ale všetky právnické osoby, napríklad s.r.o. a nadácia, ak majú rovnakého štatutárneho zástupcu.
8. V súvislosti s transferovým oceňovaním sa zavádzajú nové definície (napr. definícia kontrolovanej transakcie) a spresňujú viaceré existujúce definície (napr. ustanovenie o povinnosti úpravy základu dane závislej osoby), čo má mať praktický dopad v podobe vyššej právnej istoty. Táto sa však zvýši v tom zmysle, že transferovému oceňovaniu bude podliehať širší okruh transakcií. Pozitívnou zmenou je vylúčenie prenajímateľa nehnuteľnosti z osôb, ktoré podliehajú pravidlám transferového oceňovania, ak nehnuteľnosť prenajíma bez živnostenského oprávnenia (len na základe nájomnej zmluvy) závislej osobe, ktorá ju používa na osobné účely, a nemá ju zaradenú v obchodnom majetku.
9. Korešpondujúcu úpravu základu dane budú môcť vykonať závislé osoby v rámci Slovenskej republike aj bez súhlasu daňového úradu. Ak jeden daňovník zvýši základ dane v dôsledku vplyvu transferových cien, iný daňovník si môže znížiť základ dane (uskutočniť korešpondujúcu úpravu základu dane) bez toho, aby adresoval daňovému úradu žiadosť. Daňovému úradu bude potrebné v lehote na podanie daňového priznania, resp. dodatočného daňového priznania oznámiť, že ku korešpondujúcej úprave základu dane došlo.
10. Daňové úrady budú ukladať pokuty v dvojnásobnej výške za dorubenie dane alebo rozdielu dane, ak sa preukáže úmysel kontrolovaného daňovníka prostredníctvom transferového oceňovania vyhýbať sa plateniu dane z príjmov. Ak nedôjde k odvolaniu a kontrolovaný daňovník daň alebo rozdiel dane zaplatí, dvojnásobné zvýšenie pokuty sa neuplatní.
Povinná aktivácia schránok právnických osôb
Od 1. augusta 2016 sú v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente všetky elektronické schránky právnických osôb zriadených na ústrednom portáli automaticky aktivované na doručovanie.
Aktivácia elektronickej schránky umožní jej využívanie na elektronické doručovanie úradných rozhodnutí od orgánov verejnej moci. V praxi to znamená, že od augusta môžu byť do elektronických schránok právnických osôb doručované úradné rozhodnutia v elektronickej forme. Doručené elektronické rozhodnutie do schránky má rovnaký právny účinok akoby bolo doručované v listinnej forme. Doručenie v tomto prípade potvrdzuje elektronická doručenka zasielaná do schránky.
Povinná aktivácia elektronických schránok sa týka právnických osôb a zapísaných organizačných zložiek. Týmto subjektom neboli zatiaľ elektronické schránky povinne (na základe zákona) aktivované na doručovanie. O ich aktiváciu mohol takýto subjekt požiadať dobrovoľne.
Zmena, ktorá nastane 1. augusta 2016 spočíva v tom, že proces aktivácie elektronickej schránky týchto subjektov sa začne priamo zo zákona, tzv. „povinne“. Na začatie povinnej aktivácie nie je potrebný žiaden úkon majiteľa, aktiváciu elektronickej schránky vykoná správca modulu elektronických schránok (Úrad vlády Slovenskej republiky).
Celý proces aktivácie elektronických schránok právnických osôb a zapísaných organizačných zložiek bude prebiehať postupne:
proces aktivácie sa začne 1. augusta 2016 a bude ukončený 1. 1. 2017,
po 1. auguste sa budú v rámci prechodného obdobia schránky automaticky aktivovať na doručovanie a to momentom prvého prístupu (prvého prihlásenia) osoby oprávnenej pristupovať a disponovať za právnickú osobu alebo zapísanú organizačnú zložku s elektronickou schránkou do elektronickej schránky, alebo
najneskôr 1. januára 2017, kedy budú aktivované na doručovanie všetky elektronické schránky právnických osôb a organizačných zložiek (aj tie, do ktorých nebolo počas prechodného obdobia vstúpené).
Elektronická schránka právnických osôb a zapísaných organizačných zložiek, bude teda aktivovaná v momente, podľa toho, ktorá z uvedených skutočností nastane skôr. Povinná aktivácia elektronických schránok sa nevzťahuje na fyzické osoby a fyzické osoby – podnikateľov, ktorí si môžu aktivovať svoje schránky kedykoľvek dobrovoľne na stránke slovensko.sk.
Bližšie informácie k postupu pri aktivácii elektronických schránok nájdete v Metodickom usmernení k povinnej aktivácii. [.pdf, 276.3 kB]
Prístup do elektronickej schránky právnickej osoby má automaticky jej štatutárny zástupca. Do schránky sa štatutár alebo ním poverená osoba môže prihlásiť iba občianskym preukazom s elektronickým čipom a osobným bezpečnostným kódom (BOK). Občiansky preukaz s čipom a BOK-om je potrebné si vybaviť na oddelení dokladov Okresného riaditeľstva Policajného zboru alebo v kontaktných centrách Ministerstva vnútra SR. Bez občianskeho preukazu s aktivovaným čipom nie je možné do schránky pristupovať a kontrolovať jej obsah.
Termín 1. augusta 2016, kedy sa majú všetkým právnickým osobám aktivovať elektronické schránky na doručovanie priniesla novela zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. júla 2015.
Každá forma uplatňovania daňových výdavkov má svoje výhody a nevýhody.
Výhodami jednoduchého účtovníctva sú :
výška daňových výdavkov nie je limitovaná hornou hranicou (môžu byť vyššie ako 40% zo zdaniteľných príjmov, môžu byť dokonca vyššie ako zdaniteľné príjmy),
rýchle zistenie základu dane z príjmov,
v porovnaní s podvojným účtovníctvom sa zdaní až príjem a nie výnos,
menšia administratívna náročnosť v porovnaní s podvojným účtovníctvom,
v prípade daňovníkov s príjmami z prenájmu a s príjmami z použitia diela a umeleckého výkonu nie je povinnosť zostavovať účtovnú závierku, inventarizovať majetok a záväzky a ďalšie povinnosti vyplývajúce zo zákona o účtovníctve.
Nevýhodami jednoduchého účtovníctva sú :
nižšia informačná hodnota v porovnaní s podvojným účtovníctvom - v jednoduchom účtovníctve sú príjmy za výrobky a príjmy za služby zahrnuté v jednej položke PRÍJEM ZA VÝROBKY A SLUŽBY, zatiaľ čo v podvojnom účtovníctve majú predané výrobky účet 601, poskytnuté služby účet 602. Podrobné rozčlenenie na konkrétne analytické účty závisí od informačných potrieb daňovníka,
vyššia administratívna náročnosť v porovnaní s daňovou evidenciou a paušálnymi výdavkami,
možná potreba zamestnať účtovníka alebo objednať účtovné služby u externého účtovníka, účtovnej firmy*,
podriadenosť nielen daňovým zákonom, ale aj zákonu o účtovníctve - možné sankcie za nesplnenie požiadaviek zákona o účtovníctve (okrem daňovníkov s príjmami z prenájmu a s príjmami z použitia diela a umeleckého výkonu),
*Poznámka: Aj pri paušálnych výdavkoch a daňovej evidencii odporúčame využiť služby účtovníka alebo účtovnej firmy. Profesionálni účtovníci sa lepšie orientujú v daňových zákonoch. Existuje menšia pravdepodobnosť, že vzniknú chyby v daňovom priznaní v dôsledku opomenutia dôležitého obmedzenia daňových výdavkov alebo v dôsledku nezahrnutia všetkých zdaniteľných príjmov do základu dane z príjmov.
Vyššie sumy stravného od 1.12.2016
Od 1.12.2016 je minimálna suma stravného 3,38 €
Suma stravného pre časové pásmo v trvaní 5-12 hodín je podľa nového Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o sumách stravného č. 309/2016 Z.z. z 9. novembra 2016 zvýšená zo 4,20 € na 4,50 €. Minimálna suma stravného tak predstavuje hodnotu 3,38 € (75% zo 4,50 €).
To znamená, že od 1.12.2016 minimálna hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať 3,38 €.
Do platnosti vstupujú viaceré zákony, ktoré by mali obmedziť nelegálne podnikanie na Slovensku. Nepoctivým podnikateľom dokonca hrozí za neodvádzanie daní zrušenie firmy, ba až väzenie. Slovensko zavádza prísnejšie trestanie nekalého biznisu ako posledná krajina v rámci OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj).
Štát prichádza s novelou Obchodného zákonníka účinnou od januára 2016. Tá zavádza tresty na vyvodenie zodpovednosti štatutárov za tunelovanie spoločností. Novela by mala zabrániť tomu, aby si spoločníci vo firme previedli majetok na iné spoločnosti či rodinných príslušníkov a dlžníci tak zostali bez peňazí. V praxi sa právnici často stretávajú s tým, že veritelia v exekúcii alebo v konkurze zistia, že dlžníkom je už iba prázdna spoločnosť, ktorej majetok spoločníci predtým postupne neodôvodnene alebo neprimerane lacno previedli na seba, svoje spoločnosti alebo na rozličné nastrčené osoby. Podobne to funguje v Nemecku či Rakúsku.
Za zakázané vrátenie vkladu spoločníkovi sa môže považovať aj situácia, keď potomok spoločníka robí vo firme štandardnú administratívnu prácu, ale dostáva za ňu neprimerane vysokú mzdu. Rovnako aj v prípade, že má síce štandardný plat, ale popri tom dostáva benefity vo forme najdrahšieho paušálu na mobil alebo luxusného firemného auta. Aj tieto benefity sa budú považovať za neštandardné plnenie, ktoré poskytla spoločnosť blízkej osobe spoločníka, a preto ho bude možné požadovať naspäť.
Čierna listina štatutárov obchodných spoločností
štatutár sa ocitne na zozname napríklad v prípade, ak nepodá včas návrh na vyhlásenie konkurzu
ak sa štatutár ocitne na čiernej listine, musí zaplatiť pokutu rovnajúcu sa polovici najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, t. j. 12,5 tisíca eur
štatutár dostane takisto zákaz vykonávať túto funkciu v nasledujúcich troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia
návrh novely Obchodného zákonníka, ako aj zákona o konkurze a vyrovnaní vstúpil do platnosti 1. 1. 2016 s niektorými prechodnými ustanoveniami
„Plneniami nahrádzajúcimi vlastné zdroje nebudú len úvery od spoločníkov alebo členov rovnakej skupiny, ale aj odklad splatnosti ceny za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby presahujúci šesť mesiacov, poskytnutý týmito osobami. V tejto súvislosti si budú musieť dať pozor najmä štatutári spoločností v kríze, nakoľko za vrátenie takýchto plnení budú ručiť spoločne a nerozdielne. Takisto budú ručiť za to, čo spoločnosť stratí v dôsledku nevýhodných transakcií so spriaznenými osobami,“ povedal advokát a partner spoločnosti TaylorWessing e/n/w/c Radovan Pala. Inými slovami, ak spoločnosť uzatvárala so spriaznenými firmami v tuzemsku alebo v daňových rajoch nevýhodné obchody, tak rozdiel, čo by bola trhová cena a tým, za akú cenu reálne obchodovala daná spoločnosť, sa bude musieť vrátiť späť do spoločnosti.
Register konečných užívateľov výhod má vyše tisíc záznamov
Nepoctiví podnikatelia majú byť za firemné podvody trestaní
Firmy bude možné stíhať za päťdesiatku trestných činov
Od júla 2016 bude takisto platiť, že ak sa podnikateľovi preukáže neodvádzanie alebo krátenie dane, súd môže nariadiť za určitých okolností až zrušenie firmy. Nepoctivému podnikateľovi bude môcť takisto vymerať peňažnú pokutu od 1,5 tisíc až do výšky 1,6 milióna eur alebo firme zakázať až na 10 rokov čerpať eurofondy. Za mreže by mohol za daňové podvody poslať aj samotného majiteľa firmy, a to až na 12 rokov.
Ak by súd rozhodol, že firmu zruší, a zároveň by konateľovi ako fyzickej osobe uložil trest zákazu činnosti, takýto majiteľ či konateľ by už nemohol v budúcnosti podnikať v rovnakej oblasti, za akú mu bol právoplatne uložený trest zrušenia firmy.
Štát zavádza tzv. čiernu listinu štatutárov obchodných spoločností. V praxi to bude vyzerať tak, že majiteľ firmy bude musieť včas podať návrh na konkurz upadajúcej a zadlženej spoločnosti s cieľom uspokojiť veriteľov. Inak mu bude hroziť, že sa ocitne na čiernom zozname konateľov obchodných spoločností. Následne bude musieť zaplatiť k teraz platnej pokute od 10-tisíc do 50-tisíc eur aj novú sankciu 12 500 eur a zároveň dostane zákaz podnikať na tri roky. V prvom roku by mal byť zoznam neverejný, potom by mal byť sprístupnený aj verejnosti. Takmer každý druhý podnikateľ na Slovensku bol v minulých dvoch rokoch poškodený neférovými aktivitami zo strany jeho obchodných partnerov. Nekalé praktiky podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) sa rozmáhajú a demotivujú poctivých podnikateľov v ďalšej činnosti, dokonca spôsobujú zánik ich biznisu. So zriadením čiernej listiny súhlasilo v poslednom prieskume PAS až 96 percent podnikateľov.
Odborníci sa obávajú, že ani novelou Obchodného zákonníka nebudú v konečnom dôsledku postihovaní praví majitelia firiem. Register bude pomerne náchylný na zapĺňanie sa rozhodnutiami voči osobám, ktoré boli do funkcie iba naoko dosadené, tzv. biele kone, a teda nemusí postihovať skutočných organizátorov. „Tento aspekt, samozrejme, závisí od postupu príslušných orgánov, ich pripravenosti a, samozrejme, ich časových, odborných, ako aj personálnych kapacít preskúmať jednotlivé prípady do hĺbky, nakoľko najmä hospodárska a majetková trestá činnosť môže mať pomerne sofistikovanú podobu, ktorá si vyžaduje značné úsilie, ako aj odbornosť, na to aby bola vôbec odhalená,“ hovorí právnička Natália Nagyová z poradenskej spoločnosti FONTIONNEL.
Rozhodnutie o diskvalifikácií z dôvodu neskorého podania návrhu na vyhlásenie konkurzu budú vydávať okresné súdy v sídle kraja, teda Okresný súd v Bratislave, Nitre, Trnave, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici a Prešove. K najrizikovejším odvetviam podnikania, kde je vysoké riziko úpadku firmy, patrí na Slovensku ťažba, vzdelávanie a pohostinstvo. Najstabilnejšie a najmenej rizikové sú firmy, ktoré podnikajú v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, nehnuteľností, kultúry a výroby elektriny.
Lenka Buchláková, Pravda | 06.01.2016 07:00
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Odpočítanie DPH z bločkov z registračnej pokladnice v sume 3 000 eur a viac bude znamenať ich rozpísanie podľa jednotlivých dodávateľov
Novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) okrem hlavných zmien, medzi ktoré patrí zavedenie nového režimu uplatňovania DPH na základe platieb a zníženie sadzby DPH na vybrané druhy potravín, prináša aj jednu zásadnú zmenu týkajúcu sa kontrolného výkazu DPH. Zmena sa týka uvádzania údajov z prijatých zjednodušených faktúr, z ktorých si príjemca tovaru alebo služby uplatňuje odpočítanie dane.
Ak bude za zdaňovacie obdobie celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr 3 000 eur a viac, platiteľ DPH bude povinný v kontrolnom výkaze osobitne uvádzať celkovú sumu základov DPH, celkovú sumu DPH a celkovú sumu odpočítanej DPH v členení podľa jednotlivých dodávateľov tovarov a služieb s uvedením ich identifikačného čísla DPH.
Zámerom zavedenia tejto legislatívnej zmeny je zabrániť daňovým podvodom na DPH, ktorých vysoké riziko spočíva práve v anonymnej časti B.3 kontrolného výkazu. V tejto časti kontrolného výkazu sa totižto podľa súčasného znenia zákona o DPH uvádzajú údaje zo všetkých prijatých zjednodušených faktúr, z ktorých si príjemca tovaru alebo služby uplatňuje odpočítanie DPH, v súhrnných sumách - celková suma základov dane, celková suma dane a celková suma odpočítanej dane. Na základe praktických skúseností Finančnej správy Slovenskej republiky z daňových kontrol sa ukázalo, že rovnaké doklady z elektronickej registračnej pokladnice alebo virtuálnej registračnej pokladnice sa v jednom zdaňovacom období objavovali v účtovníctve viacerých platiteľov DPH, čím dochádzalo k viacnásobnému odpočítaniu DPH na základe tých istých dokladov.
Spomínaná zmena v kontrolnom výkaze však nadobudne účinnosť až od 1. apríla 2016. Dovtedy sa údaje zo zjednodušených prijatých faktúr budú naďalej uvádzať podľa súčasne platných pravidiel, to znamená v súhrnných sumách bez ohľadu na výšku odpočítanej DPH.
Doklady, ktoré sa podľa zákona o DPH považujú za zjednodušené faktúry
Zjednodušenou faktúrou sa podľa § 74 ods. 3 písm. a) až c) zákona o DPH rozumie:
doklad za tovar alebo službu, ak cena vrátane DPH nie je viac ako 100 eur,
doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou, ak cena tovaru alebo služby vrátane DPH uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000 eur alebo uhradená inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť (napríklad platobná karta) nie je viac ako 1 600 eur,
doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane DPH uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 1 600 eur,
podkladová časť diaľničnej nálepky, ktorá ostane príjemcovi služby po oddelení nalepovacej časti nálepky, ak podkladová časť nálepky obsahuje obchodné meno dodávateľa služby a jeho identifikačné číslo pre DPH, dátum predaja nálepky, cenu vrátane DPH a sumu DPH.
V priebehu augusta a septembra 2016 boli do Národnej rady SR doručené zo strany vlády návrhy viacerých daňových zákonov, vrátane zákona o dani z príjmov a zákona o DPH. Nižšie Vám prinášame prehľad tých najvýznamnejších zmien, ktoré vyplývajú z predložených návrhov. Navrhované zmeny majú byť predmetom rokovaní na nadchádzajúcich zasadnutiach Národnej rady SR. O výsledkoch Vás budeme informovať. Aby sa navrhované zmeny stali platné musia byť schválené v Národnej rade SR, podpísané prezidentom republiky a zverejnené v Zbierke zákonov SR.
Daň z príjmov
Zdaňovanie dividend
Od 1. januára 2017 by dividendy vyplácané fyzickým osobám, rezidentom i nerezidentom, tuzemskou spoločnosťou mali podliehať zrážkovej dani vo výške 7%, pokiaľ medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neurčí inak. Ak príjemcom bude fyzická osoba z nezmluvného štátu, uplatní sa sadzba dane 35%.
V prípade ak fyzickej osobe budú dividendy plynúť zo zahraničia, budú súčasťou osobitného základu dane a zdanené sadzbou dane vo výške 7% alebo 35%, ak budú plynúť zo zdrojov v nezmluvnom štáte.
Zavedené zdanenie dividend u fyzických osôb sadzbou 7% alebo 35% má za následok, že tieto dividendy nebudú predmetom odvodov na zdravotné poistenie.
Podiely na zisku nebudú oslobodené ani u zamestnanca bez účasti na základnom imaní spoločností a budú zdaňované ako príjem zo závislej činnosti preddavkovým spôsobom.
U právnickej osoby bude príjem z dividend zdaňovaný, len ak bude plynúť od daňovníka z nezmluvného štátu, a to v rámci osobitného základu dane pri sadzbe dane 35%. Rovnako predmetom zdanenia budú aj dividendy vyplácané tuzemskou právnickou osobou v prospech daňovníka z nezmluvného štátu, a to zrážkovou daňou 35%.
Zavedené zdanenie by nemalo mať retroaktívny účinok, t.j. nemalo by sa dotknúť dividend zo ziskov vykázaných za roky 2004 až 2016.
Zvýšenie limitov pre uplatňovanie paušálnych výdavkov u fyzických osôb
Pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti limit pre uplatnenie paušálnych výdavkov by sa mal od 1.1.2017 zvýšiť zo súčasných 40% na 60% z dosiahnutých príjmov najviac do maximálnej sumy 20 000 EUR.
Zníženie sadzby dane pre právnické osoby
Navrhované zmeny pokrývajú aj zníženie sadzby dane z príjmov pre právnické osoby zo súčasných 22% na 21%. Nová sadzba by sa mala prvý krát použiť pri výpočte dane za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1.1.2017.
Rozšírenie vymedzenia výdavkov podliehajúcich podmienke zaplatenia
Zoznam výdavkov, u ktorých je potrebné testovať pre účely ich uplatnenia v daňových výdavkoch podmienku zaplatenia sa má rozšíriť o licenčné poplatky. Uvedená zmena by sa mala uplatniť už pri podávaní dňových priznaní počnúc 1.1.2017.
Testovacie a predvádzacie vozidlá
Ak držiteľ úplne nového vozidla (výrobca, zástupca výrobcu, autorizovaný predajca) neprevedie držbu tohto vozidla na inú osobu do 1 roka a do 15 dní po tomto termíne neuhradí plnú hodnotu registračného poplatku v zmysle osobitného predpisu, bude mať povinnosť zvýšiť základ dane o súvisiace daňové odpisy, náklady na prevádzku, technické zhodnotenie alebo opravy.
Uvedené by sa malo použiť pri motorovom vozidle zaevidovanom v evidencii vozidiel v SR od 1.2.2017.
Výdavky na materiálnu humanitárnu pomoc do zahraničia
Za daňový výdavok sa má počnúc 1.1.2017 považovať aj poskytnutie materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia, ktorú daňovník bezodplatne odovzdá Ministerstvu vnútra SR na základe darovacej zmluvy.
Zrušenie daňovej licencie pre právnické osoby
V danom prípade ide o poslanecký návrh. Povinnosť platiť daňovú licenciu (t.j. minimálnu daň) by mala byť zrušená počnúc rokom 2018. Nárok na zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou podľa doterajších predpisov by mal zostať zachovaný.
Sprísnenie sankcií pri porušení princípu nezávislého vzťahu medzi závislými osobami
Daňovníci, ktorí prostredníctvom transferového oceňovania úmyselne znižujú základ dane alebo zvyšujú daňovú stratu, majú podliehať prísnejším sankciám. Sankcie by mali byť v takomto prípade dvojnásobné. Pokiaľ však daňovník pochybenie uzná a zaplatí rozdiel vyrubenej dane v stanovenej výške, dvojnásobné sankcie by sa nemali uplatniť.
Tieto prísnejšie pravidlá by sa mali uplatniť na doruby z daňovej kontroly začatej po 31.12.2016.
Zmena poplatkov za odsúhlasenie metódy transferového oceňovania vopred so správcom dane (APA)
Výška poplatku by sa od 1.1.2017 už nemala odvíjať od hodnoty obchodného prípadu, ale mala by byť pevne stanovená, a to nasledovne:
za jednostranné APA: 10 000 EUR,
za viacstranné APA: 30 000 EUR.
DPH
Právo na úroky z omeškania pri zadržaní nadmerného odpočtu správcom dane z dôvodu daňovej kontroly
V prípade ak bude vrátenie nadmerného odpočtu zo strany správcu dane zadržané viac ako 6 mesiacov odo dňa uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu z dôvodu daňovej kontroly, potom bude platiteľovi dane priznaná peňažná náhrada v podobe úroku z nadmerného odpočtu. Tento úrok by mal byť vypočítaný za každý deň po uplynutí spomínaných 6 mesiacov až do jeho vrátenia, a to pri uplatnení sadzby vo výške 2-násobku základnej sadzby ECB platnej v prvý deň daného kalendárneho roka, za ktorý sa úrok z nadmerného odpočtu počíta. Minimálny úrok je počítaný pri ročnej úrokovej sadzbe 1,5%.
Uvedené by sa malo vzťahovať aj na prípady, ak daňová kontrola začala pred 1.1.2017, avšak k 1.1.2017 nebola ukončená.
Prenos daňovej povinnosti pri stavebných prácach
S ohľadom na problémy v praxi pri zaraďovaní stavebnej činnosti do klasifikácie CPA podľa Nariadenia komisie (EÚ) č. 1209/2014 sa navrhuje s účinnosťou od 1.1.2017 zavedenie právnej fikcie tak, aby v prípade, ak dodávateľ na základe odôvodneného predpokladu, že ním dodaná stavebná služba podlieha prenosu daňovej povinnosti, uvedie na faktúre informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, príjemca plnenia (platiteľ dane) bol osobou povinnou platiť daň bez ďalšieho overovania správnosti zatriedenia činnosti podľa klasifikácie CPA.
V nadväznosti na túto zmenu by sa mala zaviesť aj zmena kontrolného výkazu.
Spotrebné dane
Zvýšenie sadzby dane pre tabak a tabakové výrobky
Sadzba dane pre tabak a tabakové výrobky sa má postupne zvyšovať, a to od 1.2.2017 a neskôr od 1.2.2019.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach
Zmena základu pre odvod a sadzby odvodu
V platení tohto odvodu sa má pokračovať aj po roku 2016, napriek tomu, že pôvodne sa mal platiť len do konca tohto roku.
Navrhuje sa, aby sa odvod platil regulovanou osobou, ak jej výsledok hospodárenia dosiahne aspoň sumu 3 milióny EUR a len z tých činností, ktoré patria do regulovaných oblastí. Za tým účelom základom odvodu bude výsledok hospodárenia vynásobený koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel výnosov z regulovanej činnosti k celkovým výnosom účtovného obdobia.
Mesačná sadzba odvodu bude dočasne zvýšená zo súčasnej sadzby 0,363% na 0,726% počas obdobia 20017 – 2018. Potom sa bude sadzba postupne znižovať tak, že v období 2019 – 2020 mesačná sadzba bude 0,545% a v období od 2021 bude opäť 0,363%.
Osobitný odvod vybraných finančných inštitúcii
Zmena sadzby odvodu
Sadzba odvodu počas obdobia 2017 – 2020 má byť v zmysle novely vo výške 0,2% ročne. Od roku 2021 by mala byť nulová.
