500 g

250 g

400 g

460 g

500 g

1200 g

1200 g
800 g

30 g hladká múka
0,3 g kypriaci prášok
100 g kryštálový cukor
50 g mletý oriešok
50 g mletá mandľa
Strúhaná pomarančová kôra 1 pomaranča
3 vajcia (150 g)
50 g olivový olej
0,4 g škorica
1 g soľ
----------------------------
3 ošúpané pomaranče
100 g nugátový krém

Všetky hore uvedené príslušenstvá (okrem ošúpaných pomarančov a nugátového krému) dáme do misy a pomiešame ich mixérom počas 2 minút. Takto urobené cesto na korpus vlejeme do tortovej formy (priemer 26 cm), rovnomerne roztrieme a tiež rovnomerne natlačíme na to 100g nugátového krému. Na povrch nugátového krému nanesieme ošúpané a nakrájané pomaranče. Pečieme 25 minút na 180°C. Vychladené korpus vykrojíme z formy, položíme na tácku a obklopíme cesto už očistenou tortovou formou.

2 platne bieleho želatínu (4 g)
3 vajcia (variť 30 minút v pare, 70°C)
150 g cukor
130 ml pomarančová šťava
Strúhaná pomarančová kôra 1 pomaranča
1 tyč vanilky (môžeme nahradiť rozmarínom)
180 g margarín (najlepšie rozkrájať na kocky studeno)

Želatínu namočíme do studenej vody. Vajcia, cukor, pomarančovú šťavu, strúhanú pomarančovú kôru a vanilku vložíme do misy a varíme nad parou, kým nezačne zhustnúť. Želatínu necháme odkvapkať a primiešame ku krému. Margarínové kocky pridáme, kým je ešte želatína horúca – toto už primiešame mixérom. Krém prefiltrujeme sitom, čo potom vlejeme do predchystanej tortovej formy, na povrch urobeného korpusu. Necháme vychladnúť v chladničke. Z vychladnutej torty vezmeme tortovú formu a ozdobíme podľa vlastného kusu.

1 ošúpaný pomaranč
100 ml sirup granátového jablka

Ošúpaný pomaranč vložíme do sirupu, kým nebude celý jeho povrch červený. Potom pomaranč nakrájame na tenké kúsky a dáme ich na okraj torty. Čokoládové stružliny sformujeme z bielej čokolády, európsku vlajku z cukru.

250 g

150 g

100 g

100 g

100 g

100 g

50 g

Lanové semienka hrajú významnú úlohu v črevnej činnosti, a to kvôli vysokému obsahu balastných látok - vláknin a tiež obsahujú Omega 3 - nenasýtené mastné kyseliny, ktoré bránia zápalom a zriedi krv.

Lucerna obsahuje veľa bielkovín a esenciálnych aminokyselín , ktoré hrajú významnú úlohu vo stavbe svalstva a obnove buniek. Obsah vápnika pomáha predísť osteoporóze.

Šošovica pomáha regulovať vysokú hladinu krvného cukru. Obsahuje aj železo, zinok a med, ktoré sú veľmi cennými prvkami pre obranyschopnosť organizmus.

Hrach obsahuje veľa bielkovín v kombinácii s balastovými látkami. Hrach je možný zdroj pre bielkovín pre vegetariánov. Obsah zinku vplýva na hojenie rán.

Vlčí bôb patrí do skupiny strukovín. Obsahuje najviac bielkovín s malým množstvom tuku, preto je vhodné pre diéty.

Vysoký podiel kyseliny kremicitej v prose pôsobí na nechty, vlasy a pokožku. Bohatý obsah železa je užitočný pre tvorbu červených krviniek a tráviacich kyselín a samozrejme ovplyvňuje výkon.

Špaldová pšenica je prírodná. Vitamínový komplex skupiny B vplýva koncentracnú schopnost. Fosfor slúži ako energetická vlna v bunkách telesa a hrá významnú úlohu pri stavbe kostí.

Kukurica obsahuje veľa vitamínu A, ktorý je potrebný pre ostrý zrak, regeneráciu pokožky a pôsobí ako antioxidant. Je to lapač voľných radikálov.

Klíčok z pšenice obsahuje veľa vitamínu B1. Tento vitamín je dôležitý pre nervy a pre duševnú čerstvost.
Má aj vysoký obsah vitamínu C.

Neviem, kedy sa objavili vo svete našich prapredkov kvasnice, kultivované a pestované kvasinky hlavne rodu Saccharomyces. Kto by nevedel, o čom je reč, tak o obyčajnom droždí. Čerstvé droždie je masa živých kvasinkových kultúr, ktorá má množstvo vysokokvalitných živín, potrebných pre rast a vývoj organizmu. Veď sa z nich dokonca vyrába aj starý dobrý Pangamín, preparát ktorý je predchodcom všetkých prípravkov pre kulturistov a vzpieračov, čo sa vzpierajú zdravému rozumu. Neboli vtedy žiadne svaly v prášku, len pangamín, obohatené pivné kvasinky, plné kvalitných proteínov, vitamínov a enzýmov. Predpisovali sa slabým, chorým, na akné, na chudokrvnosť atď.
Ale kvasnice( z ktorých sa mimochodom dá pripraviť vynikajúca pomazánka, či polievka) nachádzali využitie hlavne v pekárenstve a cukrárenstve. Ich výhodou bolo, že cesto rýchlo a pohodlne vykyslo( pozor- nevykvasilo, ale vykyslo!!!) a za nejakú hodinku mohol chlebík do pece. Čo sa však stalo? Po prvé, v ceste ostalo mnoho živých kvasníc, predsa len cudzorodých to organizmov pre človeka. Existujú -síce extrémne vzácne ale predsa- ťažké poruchy imunity, kedy aj bežné kvasnice môžu spôsobiť človeku ako cudzorodý organizmus, ťažké ochorenie. Ale nás zaujíma hlavne ich potravinársky aspekt.

Pridaním kvasníc do základu cesta sa stane čo? Nastane jeho kysnutie nakyprenie, zväčšovanie objemu s únikom bubliniek plynu. Aktivizácia kvasníc rozbehla v zmesi múky, mlieka či vody a iných ingrediencií tzv. alkoholové kvasenie za vzniku plynu kysličníka uhličitého a malého množstva alkoholu, ktorý rýchlo vyprchá a napomáha „vzdúvaniu“ sa cesta, ktoré môže aj utiecť z misy. Masa je nakysnutá, vhodná do rúry. Základné živiny cesta – múka, cukor, podľahli len minimálnemu technologickému procesu- časť z nich sa zmenila na plyn kypriaci cesto, trochu vody a bezvýznamná trocha etanolu, ktorý pečením okamžité vyprchá. Kvasnice sú v tomto prípade len kypriacim prostriedkom, podobne ako sóda bikarbóna, či uhličitan amónny, prášok do pečiva, ktoré takisto vytvárajú kypriaci plyn. Kvasnice však pretrvávajú aj v upečenom výrobku, aspoň nejaký čas, kým je čerstvý. Prečo asi mnohých ľudí z čerstvo upečeného kysnutého pokrmu nafukuje? Lebo kvasinky z kvasníc pokračujú vo svojom diele a navyše, čerstvo upečený výrobok ešte obsahuje časť plynu, ktorý kysnutím a pečením nestihol uniknúť. Prežívajúce živé kvasinky z pečiva narúšajú rovnováhu črevnej mikroflóry a to samo o sebe môže spôsobiť problémy. Je celkom jasné, že bez použitia kypriacich prostriedkov by ani náhodou nebolo možné upiecť toľko chleba a pečiva, aby sa nasýtil ľud a iná alternatíva pre priemyselnú pekárenskú výrobu by bola hodne zložitá. Nuž ale treba povedať, že na zdraví nám tieto výrobky nepridávajú? Prečo?
Nuž, po prvé aj preto, lebo čoraz viac presakujú na verejnosť správy o tom, že veľkokapacitné pekárne používajú na kyprenie cesta zvláštne kypridlá, majúce ďaleko od poctivých kvasníc. Dôvod- nízke náklady. Zloženie týchto kypridiel je podľa niektorých správ tak bizarné, že to ani nenapíšem, lebo to navyše ani nemusí byť pravda. Základ zdravšieho – kvaseného chleba je však niekde inde.

Celkom inak totiž prebieha proces kvasenia cesta, ktorý praktizovali naše staré matere ešte niekedy v polovici 20.storočia a ešte zo 5000 rokov predtým. Proces kvasenia cesta ako príprava na pečenie prebieha hlavne oveľa dlhšie, zhruba okolo 24 hodín. Ako štartér kvasenia sa totiž nepoužívajú kvasnice, ale jednoduchý kvások z múky a vody. Na ten mali naše staré matere rôzne finty a grífy, lebo jeho príprava je trošku zložitejšia. Z múky a vody vznikne zakvasená kašovitá hmota, na vzniku ktorej však majú kvasinky len minimálny podiel. Hlavným pôvodcom kvasenia, inak aj fermentácie sú tzv. baktérie mliečneho kvasenia- laktobacily a bifidobaktérie a niektoré menej časté mikrorganizmy. Všetky však pochádzajú z prirodzeného prostredia, nič sa tam umelo nepridáva a preto proces tvorby kvásku trvá pomerne dlho.
Len pre zaujímavosť- celkom bežným spôsobom bolo napr. opláchnutie nádoby, v ktorej kvasilo cesto – najčastejšie drevenej dieže alebo vydlabaného korýtka, trochou teplej vody a pridanie za hrsť múky. Táto masa v izbovej teplote vydržala aj týždeň a zmenila sa na veľmi kvalitný kvások.

To najdôležitejšie však ešte len príde. Počas kvasenia – fermentácie cesta vznikajú v ňom procesy, ktoré postihujú všetky zložky chlebového základu – múky. Dlhodobá fermentácia cesta trvajúca niekoľko desiatok hodín, zasiahne do štruktúry sacharidov, vlákniny, ale aj bielkovín. Vytvorí sa v ňom trochu kyseliny mliečnej, ktorá ochráni baktérie mliečneho kvasenia pred tepelným šokom, čo priaznivo ovplyvní vašu mikroflóru v čreve. Čiastočne sa fermentuje vláknina(samozrejme z celozrnnej múky), čím sa stáva ľahšie stráviteľnou. Skrátka počas kvasenia cesta začínajú v ňom procesy, ktoré by kvasnicami, alebo iným kypridlom nenaštartovali. Výsledkom je, že zložené a tým pádom ťažšie stráviteľné živiny, ako bielkoviny, vláknina a čiastočne aj tuky sa dostávajú do nášho zažívania už čiastočne natrávené a sú preto oveľa ľahšie stráviteľné. Okrem toho, kyselina mliečna ochráni správne uskladnený produkt(v plátenej handričke) pred plesňami a je možné ho konzumovať týždeň aj viac. To je zrejme tajomstvo starosvetských chlebov, ktoré vydržali aj tri týždne(ak sa nezjedli) a stále boli chutné. Čiže, výroba kváskového chleba je síce náročnejšia na prípravu, ale výsledok vášmu zdraviu veľmi prospeje.
Veríme, že konzumentov bude čoraz viac. Je to totiž jeden z viacerých návratov k strave našich predkov, ktorá ich chránila pred rôznymi neduhmi. Napríklad – pred celiakiou.

Napriek tomu, že sa naša pekáreň (výrobňa) presťahovala do novej budovy (Roľníckej školy 1500/1), naša predajňa potravín a kaviareň ostala na rovnakej adrese (Roľníckej školy 47), no vchod je po novom z bočnej strany budovy.
Naše výrobky zásobujeme pre Coop Jednotu a pre menšie potravinárske predajne v Komárne i v okolitých dedinách.
Na tieto účely máme k dispozícií tri dodávkové vozidlá.

35 g

100 g

- Tvarohové
- Tvarohové so slivkovým lekvárom

30 g

- Orechové
- Makové

50 g

- Orechový
- Makový
- Kakaový

400 g

80 g

600 g
300 g

50 g: nugátové, džemové, pudingové, jablkové

70 g

70 g

100 g

100 g

100 g: makové, orechové, lekvárové

400 g

- Makové
- Orechové
- Tvarohové

100 g

460 g

500 g

◆ 25 g: oškvarkové, syrové, sezamové, makové
◆ 50 g: zemiakové, kukuricové so syrovým posypom

.

320 g

200 g

200 g

200 g

60 g

100 g