Slovo TERRAZZO, pochádza z talianskeho slova TERRAZZA alebo terraces. Pred stovkami rokov sa začala história nového druhu použiteľnosti kusov mramoru, ktoré „objavili“ remeselníci v Benátkach. Dnes sa požíva v modernej architektúre.
Krása a všestrannosť TERRAZZA je pre súčasných architektov a dizajnérov ideálne riešenie pre požitie podlahy ako v interiéri tak v exteriéri.
Benátsky pracovníci v 15.storočí zvyšné kúsky mramorovej dosky používali na zdobenie svojich terás ale uvedomili si, že keď zbrúsia vrchnú vrstvu mramorovej dosky získajú oveľa hladšiu a pohodlnejšiu podlahu.
Remeselníci neustále vylepšovali techniku brúsenia a vytvorili špeciálny nástroj pri ktorom boli schopný vyvinúť väčšiu silu brúsenia čo sa volá GALERA.
O niekoľko rokov neskôr remeselníci zistili, že kozie mlieko zdôrazňuje pôvodnú farbu mramoru a farba sa udrží nie len v mokrom ale aj suchom stave. Takto pravdepodobne vzniklo prvé TERRAZZO izolačné spojivo.
Koncom 18.storočia zopár šikovných remeselníkov prenieslo túto technológiu aj na americký kontinent kde aj americký prezident George Washington nechal požiť TERRAZZO a to nie len vo svojom úrade ale aj vo vlastnom dome.
Podnikavý inovátori prišli na to, že mramorové dosky si môžu oddeliť od seba správne položenými kusmi dreva a že mramorovým práškom môžu podlahe prepožičať rôzne farby. Tým pádom po odstránení dreva túto plochu mohli vyplniť mramorom inej farby. Takto boli vytvorené prvé farebné vzory. Neskôr začali používať dvojcentimetrové štvorce (mozaiku) k oddeleniu rôznych farebných mramorových povrchov. Začiatkom 20-tich rokov 20.storočia drevené a mozaikové oddelovače nahradili bronzovými alebo medenými. Až v 30-tich rokoch začali používať kovové oddelovače a počas II. svetovej vojny vďaka nedostatku ocela vytvorili plastové oddelovače. Tieto nové dosky zo silnejších materiálov slúžili nielen na oddelenie mramoru ale hrali dôležitú úlohu aj pri kontrole veľkosti dlaždíc aby sa zabránilo praskaniu. Vďaka technologickým pokrokom dnes už oddelovače existujú z rôzných materiálov.
V 20-tich rokoch sa aj technika brúsenia dynamicky rozvíjala a pomaly aj koncept GALERA bol nahradený dnešnými elektrickými nástrojmi - otáčavou technikou brúsenia.
Zo začiatku ako spojovací materiál sa požíval cement sivej farby, ktorý neskôr nahradil biely cement, ktorý sa môže farebne zmeniť pridaním minerálnych farbív čím sa tiež zdôrazní krása TERRAZZA.
Dnešnej dobe (približne 25 rokov) úspešným priemyselným rozvojom boli objavené ďalšie spojovacie materiály ako epoxy, polyestery, latexové a akrylátové spojivo, ktoré majú širší rozsah aplikácií.
S novými metódami sa môžu vytvoriť jedinečné povrchy a to až do hrúbky 6-8 mm.
Mramorové podlahy, ktoré boli kedysi dostupné iba pre kráľov, princov dnes už sú dostupné pre kohokoľvek.
Ako sa už v histórií viackrát ukázalo TERRAZZO ako dlažba je nielen nadčasová ale cenovo je tiež porovnateľná s ostatnými pevnými povrchovými materiálmi.
S týmito výnimočnými vlastnosťami presvedčil dnešných architektov, dizajnérov, že neexistuje lepšia voľba ako použiť TERRAZZO ako v interiéri tak v exteriéri kde je dôležitá trvanlivosť a odolnosť materiálu voči extrémnym podmienkam.
Okrem toho je to podlaha, ktorá pri nízkych nákladoch na údržbu zostane večne krásna.
Nezáleží na tom či po nej prejde deň čo deň tisíce ľudí či už na preplnenom letisku alebo v nákupnom centre či sa nad ňou rozjímame v kostole či v niektorej škole po nej deti pobehujú môžeme si byť istí, že dnes žiadna iná podlahová krytina nemôže pre nás poskytnúť takú dokonalú krasu, odolnosť a trvanlivosť ako TERRAZZO.