Bez preháňania - je to miesto, kde vám krajina leží pod nohami. Jeden z najkrajších výhľadov na Rožňavskú kotlinu nájdete na Dievčenskej skale. Výlet na ňu je spojený s príjemným prírodným prostredím Silickej planiny v Národnom parku Slovenský kras.
Dievčenská skala leží v nadmorskej výške 660 metrov a na jej severnom svahu sa nachádza neveľká vyhliadková skalná plošina so zráznym svahom a malou terasovitou lúkou. Odtiaľto sa vám naskytne polkruhovým výhľad na Plešiveckú planinu, Volovské vrchy a Rožňavskú kotlinu s mestom Rožňava a hradom Krásna Hôrka. Je to krásne miesto, taký balkónik na samom okraji silickej planiny, obkolesený stenou stromov zozadu a so skalnými stenami padajúcimi hneď za okrajom do hĺbky. To samozrejme znamená krásny výhľad na severný obzor.
V hĺbke leží Rožňavská kotlina dekorovaná rôznymi geometrickými obrazcami hnedých a jasnozelených polí, s náhodne rozhodenými ostrovmi jednotlivých obcí. Celá kotlina je dookola orámovaná horami – z východnej a severnej strany sú to Volovské vrchy, ktorých hlavný hrebeň v úseku Osadník - Pipitka - Skalisko - Volovec je vzdialený len nejakých 15 kilometrov.
V blízkosti vrcholovej časti Dievčenskej skaly sa nachádza aj vysielač Dievčenská skala. Týči sa do výšky 57 metrov šíri signál televízie i rádia.

Výhľadová Brzotínska skala sa nachádza na Silickej planine, presnejšie na jej severozápadnom okraji vo výške 598 m. n.m.. Poskytuje výhľady na severný obzor, kde sa priamo pod planinou nachádza Rožňavská kotlina, obkolesená hradbou hôr.
Brzotínske rybníky dole a blízka Plešivecká planina na druhej strane údolia sú to, čo pribudne do zorného poľa. Za najnižším miestom hrebeňa sa v zornom poli nachádza Kriváň, ktorý tu pózuje úplne osamelý. Je tu naozaj nezvyčajný, ojedinelý výhľad na Kriváň.
Brzotínska skala je súčasťou NPR rezervácie Brzotínske skaly, ktorá bola vyhlásená v roku 1984 pre svoju výraznú krajinársku, geomorfologickú a biologickú hodnotu.
Svojou rozlohou 433,78 ha patrí národná prírodná rezervácia k najväčším rezerváciám na území Slovenského krasu. Rastie tu niekoľko vzácnych a chránených i endemických druhov našej flóry.

Táto jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie prírodné zaujímavosti Slovenského krasu.
Jaskyňa je najnižšie položená ľadová jaskyňa na Slovensku a v Europe, je dlhá 1100 m, hlboká 110 m.
Nachádza sa asi 2 km západne od obce Silica.
Vstupný portál môžu návštevníci obdivovať z upravenej terasy, pričom ústie vstupnej korózno-rútivej jaskyne sa nachádza v nadmorskej výške 503 m.

Gombasecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Vďaka svojmu významu a výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Jej vchod sa nachádza v nadmorskej výške 250 m, asi 11 m nad Čiernou vyvieračkou. Dĺžka prehliadkovej trasy s prevýšením 43 m je 530 m a jej absolvovanie trvá približne 30 minút. Známa je najmä výskytom sintrových bŕk – tenkých trubicovitých stalaktitových útvarov.

Domica je najznámejšou a najdlhšou jaskyňou Národného parku Slovenský kras. Okrem významných geomorfologických hodnôt pozornosť púta najmä vzácnymi archeologickými nálezmi, bohatým výskytom sintrových štítov a bubnov, ako aj početným druhovým zastúpením netopierov.
Jaskyňou preteká podzemná riečka Styx, po ktorej sa môžu návštevníci preplaviť.
Prehliadková plavba na loďkách je dlhá 150 m.
V jaskyni Domica sa nachádza okolo 16 druhov netopierov.
V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.

Krásnohorská jaskyňa ponúka netradičnú prehliadku s pocitom pravého jaskyniara. Za pomoci overalu, prilby a čelovky sa budete predierať vnútrom tejto krásnej vyzdobenej jaskyne, pričom na jej konci vás čaká rarita svetového rozmeru. Krásnohorská jaskyňa je unikátnym výtvorom prírody zapísaným v zozname svetového prírodného dedičstva. Prehliadková trasa vedie ku Kvapľu rožňavských jaskyniarov, čo je gigantický stĺp vysoký 32,6 m. Je to monumentálny výtvor prírody, ktorý nemá v jaskyniach mierneho klimatického pásma obdobu. Prehliadková trasa v dĺžke 450 m je sprístupnená pomocou drevených lavičiek, ktorými prekonávame podzemný tok tečúci celou hlavnou časťou jaskyne.
Krásnohorská jaskyňa je výverová fluviokrasová jaskyňa. To znamená, že predstavuje koncovú časť jaskynného systému podzemného potoka Buzgó a bola vytvorená v prevažnej miere jeho rozpúšťacou činnosťou v dolomitoch a vápencoch.