Dnes, niekoľko rokov po objavení svetoznámych ložísk minerálov a vďaka znalosti ich používania v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve, pre ľudí i zvieratá, sa mi podarilo dospieť (určite aj za pomoci mojich zákazníkov a mnohých vedcov a odborníkov z najrôznejších krajín) k nasledujúcim dôkazom.
Dôvod pre chradnutie ľudí, zvierat a rastlín, ale aj nedostatočné vyživovanie pôdy minerálmi a stopovými prvkami je nutné hľadať v nesprávnom použití hnojív. Z tohto dôvodu, za prispenia kyslých dažďov, prebieha odumieranie pôdnych baktérií a mykorízy (životne dôležité spoločenstvo medzi koreňmi, javnosnubnými rastlinami a hubami).
S hrôzou stále pozorujem, ako mnohí poľnohospodári sypú na svoje polia hasené vápno. Ničia tým pôdne baktérie, všetky malé živočíchy a huby, ktoré sú veľmi potrebné k tvorbe minerálov. Vápnenie pôdy sa má vykonávať len nehaseným rozomletým uhličitanom vápenatým, najlepšie dolomitovou horninou, ktorá obsahuje veľké množstvo magnézia. Magnézium sa spája s kyselinami v pôde a zvyšuje hodnoty pH. Magnézium je aj centrálny atóm chlorofylovej molekuly, ktorá je nevyhnutná pre príjem uhlíka. Zhruba 15-20% obsahu magnézia je viazané na chlorofylové molekulu a slúži tak ako aktivátor pre mnohé enzýmy (k uhľovodíkovej látkovej výmene), čím umožňuje príjem a presun fosfátov. Nedostatkom magnézia pri rastlinách vzniká chloróza. Listy stromov žltnú a predčasne opadávajú, ovocné stromy plodia nedozrievajúce ovocie, ktoré je tvrdé a nemá chuť, akú by malo mať. Magnézium má význam pre listovú zeleň a fotosyntézu.
Pôdne baktérie, ktoré musí zdravá pôda v dostatočnom množstve obsahovať, vylučujú rôzne kyseliny a tým rozpúšťajú v krajine minerály a kovy, ak vôbec v pôde existujú. Veľké oblasti sveta majú nedostatok minerálov. V hlavnom alpskom hrebeni (s výnimkou územia s nánosmi hliny a ílu) sa nevyskytuje skoro žiadny draslík, žiadna kyselina kremičitá, železo a mnohé dôležité stopové prvky sa vyskytujú len v nedostatočnom množstve. Preto na tomto území rastú hlavne smrekovce. Korene smrekovca vylučujú kyselinu soľnú, rozpúšťajú a narúšajú tak horninu vápenca, a vďaka tomu dobre prežívajú aj na týchto neúrodných územiach.
   Pôdne baktérie pohlcujú rozpustené minerály a stopové prvky a vylučujú ich vo forme iónov (najmenšie odštiepenie atómov vznikajúce príjmom alebo vylúčením elektrónu) zase späť. Tieto ióny sú prijímané rastlinami aj stromami a dostávajú sa opäť do potravinového reťazca k človeku i k zvieratám. Keď niektoré minerály chýbajú, je narušený aj potravinový reťazec a dochádza k známkam nedostatočnej výživy. Odumreté pôdne baktérie vytvárajú pre rastliny organickú výživu. Naopak huby tvoria spolu s baktériami a korene rastlín aj stromov životné spoločenstvo - symbiózu. Z koreňov rastlín sú vylučované výživné látky (hlavne hroznový cukor), ktoré slúžia ako potrava pre huby a baktérie. Tie potom zásobujú rastliny a stromy prijateľnými soľami a minerálnymi látkami, ale slúžia aj pre tvorbu ochranných látok proti škodlivým hubám a rôznym chorobám. Rastliny aj stromy, ktoré sú dobre vyživované, majú veľmi dobrú schopnosť rozlišovať huby potrebnej od škodlivých. Ich veľmi dobre fungujúci komunikačný systém umožňuje dorozumievanie aj na väčšiu vzdialenosť, napr. keď sú napadnuté škodcami, alebo v iných prípadoch nebezpečenstva, aby si mohli včas vytvoriť ochranné látky. Tento fenomén je tiež veľmi dobre popísaný v knihe "Das geheime Leben der Pflanzen" (Tajný život rastlín). Autori Christopher Bird a Peter Tompkins z Ameriky, ktoré poznám osobne, píšu na tému - rastliny ako živé tvory s charakterom a dušou, ich reakcie vo fyzickom a emocionálnom vzťahu k človeku. Táto veľmi populárna kniha, vydaná nakladateľstvom Fischer vo Frankfurte, ponúka i príspevky vedcov z celého sveta, ktorí sa týmto odborom zaoberajú. Všetky uvedené príspevky jednotlivých bádateľov sú uvedené vrátane ich mená a adresy. Odporúčam všetkým čitateľom túto knihu ako veľmi poučné čítanie.
Je dokázané, že dorozumievanie medzi rastlinami prebieha na základe vonných látok a pomocou ešte neznámej vlnovej dĺžky.